5. Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, majú ma za človeka, ktorému niet pomoci.
6. Moje lôžko je medzi mŕtvymi, som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, na ktorých už nepamätáš, lebo sa vymanili z tvojej náruče.
7. Hádžeš ma do hlbokej priepasti, do temravy a tône smrti.
8. Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, svojimi prívalmi si ma zaplavil.
9. Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. Uväznený som a vyjsť nemôžem,
10. aj zrak mi slabne od zármutku. K tebe, Pane, volám deň čo deň a k tebe ruky vystieram.
11. Či mŕtvym budeš robiť zázraky? A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť?
12. Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote a na mieste zániku o tvojej vernosti?
13. Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti?
14. Ale ja, Pane, volám k tebe, včasráno prichádza k tebe moja modlitba.