35. Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
36. No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
37. Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
38. On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
39. Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
40. Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
41. Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.
42. Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
43. V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
44. Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
45. Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
46. Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
47. Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
48. Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým.
49. Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
50. Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
51. Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
52. Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.
53. Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.