7. A tak si hovorím: „Ktože mi dá holubičie krídla, aby som mohol odletieť a odpočinúť si?
8. Aby som mohol utiecť do diaľav a pobudnúť v samote?
9. Vyčkávam, kto by ma zachránil pred búrkou a víchricou.“
10. Pane, zmäť ich jazyky a rozdeľ; bo v meste vidím násilie a hádky.
11. Na jeho hradbách dňom i nocou krúžia dokola;
12. V jeho strede sú neprávosť, strasti a úklady a v jeho uliciach ustavične panuje podvod a klam.
13. Lebo keby mi zlorečil môj nepriateľ, to by som ešte vedel zniesť; a keby sa nado mňa vyvyšoval ten, čo ma nenávidí, azda by som sa pred ním skryl.
14. Ale ty, človeče, ty si predsa mne roveň, môj dobrý známy, ba dôverný priateľ.