8. Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.
9. Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.
10. Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“
11. Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.
12. Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.
13. Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.
14. Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.
15. Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.
16. Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.