27. K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva… k nohám sa jej kláti, padá; tam, kde klesol, leží zabitý.
28. Oknom vyzerá a volá matka Sisarova cez mreže: »Prečo len tak dlho neprichádza jeho voz? Prečo sa tak oneskoruje dupot jeho záprahu?«
29. Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá, sama si tiež vetí stále tieto slová:
30. »Isto nahabali, rozdeľujú korisť, po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža! Korisť: pestré rúcha Sisarovi! Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku - odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk - Korisť …«
31. Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane! No tí, čo milujú jeho, sú sťa východ slnka v jeho sile!“ Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.