5. Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci,
6. veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu,
7. postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“
8. Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší!
9. Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človeku, ako sa tento uzdravil,
10. nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý!
11. On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným.
12. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“
13. Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom.
14. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať.
15. Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa:
16. „Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť.
17. Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene.“
18. Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene.
19. Ale Peter a Ján im odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha;