9. Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval:
10. „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy.“
11. Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol.
12. A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.
13. Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.
14. Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo,
15. zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás.
16. Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln.
17. Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať.
18. Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad
19. a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie.
20. No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.
21. Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.
22. A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď.
23. Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim,