13. Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.
14. Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo,
15. zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás.
16. Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln.
17. Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať.
18. Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad
19. a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie.
20. No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.
21. Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu.
22. A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď.
23. Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim,
24. a povedal: »Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.«
25. Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal.
26. Máme však naraziť na nejaký ostrov.“
27. Keď nadišla štrnásta noc a hnalo nás po Adriatickom mori, okolo polnoci sa námorníkom zazdalo, že vidia nejakú krajinu.