13. cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou
14. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: »Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.«
15. Ja som sa spýtal: »Kto si, Pane?« A Pán povedal: »Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.
16. Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.
17. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam
18. otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.«
19. Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu,
20. ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia.
21. Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť.
22. Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš:
23. že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“
24. Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva.“
25. Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová.
26. Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí.
27. Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“