11. V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“
12. Keď sa rozodnilo, zbehli sa Židia a zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým Pavla nezabijú.
13. Tých, čo sa takto sprisahali, bolo vyše štyridsať.
14. Prišli k veľkňazom a starším a vraveli: „Prísahou sme sa zaviazali, že nič neokúsime, kým nezabijeme Pavla.
15. Vy teraz spolu s veľradou oznámte veliteľovi, aby ho priviedol k vám, akoby ste sa chceli dozvedieť o ňom niečo presnejšie; my sme pripravení zabiť ho skôr, ako ta dôjde.“
16. Ale o úkladoch počul syn Pavlovej sestry. Preto sa vybral, vošiel do pevnosti a oznámil to Pavlovi.
17. Pavol si zavolal jedného zo stotníkov a povedal mu: „Zaveď tohto mladíka k veliteľovi, lebo mu má čosi oznámiť.“
18. On ho vzal, zaviedol ho k veliteľovi a vravel: „Väzeň Pavol si ma zavolal a prosil, aby som zaviedol tohto mladíka k tebe, lebo ti má čosi povedať.“
19. Veliteľ ho vzal za ruku, utiahol sa s ním nabok a pýtal sa: „Čo mi to máš oznámiť?“
20. On povedal: „Židia sa dohovorili, že ťa poprosia, aby si zajtra Pavla priviedol do veľrady, akoby sa malo o ňom zistiť niečo presnejšie.
21. Ale ty im never, lebo naň číha z nich viac ako štyridsať mužov, ktorí sa zaprisahali, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. A teraz pripravení čakajú na tvoj súhlas.“
22. Tu veliteľ mladíka prepustil a prikázal mu: „Nehovor nikomu, že si mi to oznámil.“
23. Potom zavolal dvoch stotníkov a povedal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto vojakov, ktorí pôjdu do Cézarey, aj sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov.
24. Aj dobytčatá pripravte,“ aby na ne posadili Pavla a bezpečne ho dopravili k vladárovi Félixovi.