7. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
8. A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?
9. My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie,
10. Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania,
11. Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“
12. Všetci žasli a v rozpakoch si vraveli: „Čo to má znamenať?“
13. Ale iní s úsmeškom hovorili: „Sú plní mladého vína.“
14. Tu vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom im povedal: „Mužovia judejskí a všetci, čo bývate v Jeruzaleme, aby vám toto bolo známe, počúvajte moje slová.
15. Títo nie sú opití, ako si myslíte! Veď je len deväť hodín ráno.
16. Ale toto je to, čo povedal prorok Joel:
17. »V posledných dňoch, hovorí Boh, vylejem zo svojho Ducha na každé telo: vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, vaši mladíci budú mať videnia a vaši starci budú snívať sny.
18. Aj na svojich služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Ducha a budú prorokovať.
19. Budem robiť divy hore na nebi a znamenia dolu na zemi, krv, oheň a oblaky dymu;
20. slnko sa premení na tmu a mesiac na krv, skôr, ako príde Pánov deň, veľký a slávny.
21. A vtedy: Každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.«
22. Mužovia, Izraeliti, počujte tieto slová: Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského, mocnými činmi, divmi a znameniami, ktoré, ako sami viete, Boh skrze neho medzi vami urobil.