1. Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste.
2. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli.
3. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden.
4. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
5. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
6. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom.
7. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?
8. A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?