22. Dvoch zo svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal do Macedónska a sám zostal istý čas v Ázii.
23. V tom čase nastalo nemalé pobúrenie pre Pánovu cestu.
24. Istý zlatník, menom Demeter, čo vyrábal strieborné Dianine chrámiky, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok.
25. Zhromaždil ich, ako aj tých, čo sa zaoberali podobným remeslom, a povedal: „Muži, vy viete, že z tohto remesla máme zisk.
26. A vidíte i počujete, že tento Pavol nielen v Efeze, ale skoro v celej Ázii presvedčil a odvrátil veľký zástup, lebo hovorí, že to, čo zhotovujú ruky, nie sú bohovia.
27. A nielen tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že upadne, ale ani chrám veľkej bohyne Diany nebudú mať za nič a začne sa rúcať veleba tej, ktorú si ctí celá Ázia i celý svet.“
28. Keď to počuli, zachvátil ich hnev a kričali: „Veľká je efezská Diana!“
29. V celom meste zavládol zmätok; schopili Pavlových sprievodcov Macedónčanov Gája a Aristarcha a všetci sa hromadne hnali do divadla.
30. Pavol chcel ísť medzi ľud, ale učeníci mu to nedovolili.
31. Aj niektorí aziarchovia, čo mu boli priateľmi, poslali za ním s prosbou, aby nešiel do divadla.
32. Každý vykrikoval niečo iné, lebo v zhromaždení bol zmätok, a mnohí ani nevedeli, prečo sa zišli.
33. Tu naviedli zo zástupu akéhosi Alexandra a Židia ho potisli dopredu. Alexander si rukou vyžiadal ticho a chcel vysvetľovať ľudu.
34. Ale keď zbadali, že je Žid, všetci jedným hlasom asi dve hodiny kričali: „Veľká je efezská Diana!“
35. Až mestský tajomník utíšil zástup a povedal: „Efezania, ktorý človek by nevedel, že mesto Efez je ctiteľom veľkej Diany a jej obrazu, ktorý padol z neba?!
36. Keď to teda nemožno poprieť, musíte sa upokojiť a nesmiete robiť nič nerozvážne.