24. On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
25. O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
26. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.
27. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.
28. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“
29. Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa.
30. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“
31. Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
32. A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
33. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.
34. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
35. Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“
36. Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“
37. Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“