20. Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia
21. a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať ani zachovávať.“
22. Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať.
23. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil.
24. On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
25. O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali.
26. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá.
27. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli.
28. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“
29. Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa.
30. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“
31. Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“
32. A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
33. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.