8. A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám;
9. a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia.
10. Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?!
11. A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“
12. Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi.
13. Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia, vypočujte ma!
14. Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno.
15. S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané:
16. »Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho,
17. aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci,
18. známe od vekov.«
19. Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu,
20. ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi.
21. Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“
22. Vtedy sa apoštoli a starší s celou Cirkvou uzniesli, že spomedzi seba vyberú mužov a pošlú ich s Pavlom a Barnabášom do Antiochie. Boli to Júda, ktorý sa volal Barsabáš, a Sílas, poprední muži medzi bratmi.
23. Po nich poslali tento list: „Apoštoli a starší bratia pozdravujú bratov z pohanov v Antiochii, Sýrii a Cilícii.
24. Počuli sme, že vás niektorí, čo vyšli z nás, znepokojili a rozvrátili vám srdcia rečami, hoci sme ich ničím nepoverili.