42. Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu.
43. A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
44. V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo.
45. Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.
46. Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.
47. Lebo tak nám prikázal Pán: »Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.«“
48. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život.
49. A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji.
50. Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja.
51. Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia.
52. No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.