32. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia,
33. Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: »Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.«
34. A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: »Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.«
35. A preto aj na inom mieste hovorí: »Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.«
36. Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie.
37. Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.
38. Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon,
39. v ňom je ospravedlnený každý, kto verí.
40. Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:
41. »Pozrite, pohŕdači, čudujte sa a zahyňte, lebo za vašich dní vykonám skutok, dielo, ktorému neuveríte, keď vám bude o ňom niekto rozprávať.«“
42. Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu.
43. A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
44. V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo.
45. Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol.
46. Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom.
47. Lebo tak nám prikázal Pán: »Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.«“