18. a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti.
19. Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu
20. asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela.
21. Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov.
22. Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: »Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.«
23. Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša.
24. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia.
25. Keď Ján končil svoj beh, hovoril: »Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.«
26. Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy.
27. Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu.
28. A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť.
29. A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu.
30. Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych
31. a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.
32. A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia,
33. Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané: »Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.«
34. A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto: »Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.«
35. A preto aj na inom mieste hovorí: »Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.«
36. Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie.
37. Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie.