1. Nežiarli na svoju milovanú manželku, aby ti nedokázala, ako veľmi škodí zlá náuka.
2. Nedávaj svojej manželke moc nad sebou, aby neprevýšila tvoju moc a mal by si hanbu.
3. Nevšímaj si chtivej ženy, aby si azda neupadol do jej osídel.
4. S tanečnicou nemaj časté styky, ani nepočúvaj (jej spev), aby si sa azda nezničil pre jej umenie.
5. Na pannu neupieraj svoj zrak, aby si neprišiel k pádu pre jej krásu.
6. Svoju dušu nijako neoddávaj smilniciam, aby si nezničil seba a svoje dedičstvo.
7. Neobzeraj sa po uliciach mesta, ani sa netúlaj po jeho námestiach!
8. Odvráť svoje oko od úhľadnej ženy a nezahľaď sa do cudzej krásy!
9. Pre ženskú krásu už mnohí vyšli navnivoč a hriešna túžba zahorí pritom ako oheň.
10. Každú takú ženu, ktorá smilní, pošliapu ako výkal na ceste.
11. Mnohí, čo obdivovali krásu cudzej ženy, dostali sa do opovrhnutia, lebo rozhovor s ňou rozpaľuje ako oheň.
12. S cudzou ženou si nikdy spolu nesadaj, ani nestoluj s ňou, (ležiac) na pohovke;
13. ani ju nedráždi pri víne, aby sa ti azda nepriklonilo k nej srdce, aby si potom svojou krvou neklesol do záhuby.
14. Dávneho priateľa neopúšťaj, lebo nový nebude mu podobný.
15. Ako nové víno je nový priateľ; až zostarne, budeš ho piť s pôžitkom.
16. Nezáviď hriešnikovi slávu a bohatstvo, lebo nevieš, ako príde na neho pohroma.
17. Nemaj záľubu v neprávostiach násilníkov: máš vedieť, že násilník ani po hrob nenájde obľubu.
18. Vzďaľuj sa od toho; kto má moc zabiť, a nech ti ani na myseľ nepríde báť sa smrti;
19. ak sa však k nemu priblížiš, nedopusť sa ničoho, aby ti azda neodňal život.
20. Uvedomuj si, že si blízky smrti, lebo chodíš akoby medzi osídlami a kráčaš nad zbraňami, ktoré spôsobujú žalosť.
21. Ako len vládzeš, (skúmaj) blížneho, (ináč) sa ho stráň, dohovor sa s takými, ktorí sú múdri a skúsení.
22. Spravodlivých mužov si posaď k hostine, tvoja chvála nech je v bázni pred Bohom!
23. Svojou mysľou premýšľaj o Bohu a všetka tvoja reč nech sa riadi Božími príkazmi!
24. Pre (zručnú) umelcovu ruku dostane sa dielu pochvala, tak sa dostáva aj vladárovi ľudu pre jeho múdru reč a tiež slovu starcov pre jeho zmysel.
25. Táravý človek je postrachom mesta, lebo vzbudí proti sebe nenávisť, kto je nerozvážny v slove.