27. Všeličo nenávidím, ale takému sa už nič nevyrovná; no aj Pán ho má v nenávisti.
28. Kto hádže kameňom do výšky, môže mu padnúť na hlavu: tak aj zákerný úder falošníka rozdáva viaceré rany.
29. Kto inému jamu kope, sám do nej padá; kto nastavuje kameň blížnemu, potkne sa oň, a kto stavia druhému osídlo, zahynie v ňom.
30. Kto sa zapodieva hriešnym úmyslom (proti iným), spadne to na neho; ani si neuvedomí, odkiaľ to prišlo.
31. Výsmech a potupa je (dielo) pyšných, pomsta však číha po takých ako lev.
32. V osídle zahynú, čo sa kochajú pri páde spravodlivých: bolesť ich zožerie prv, ako zomrú.