16. Nehovor si: „Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi?
17. Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?“
18. Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním,
19. či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne.
20. Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia.
21. Veď ktože rozumie jeho cestám? - Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí?
22. Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku.