7. Od starodávna bolo v Izraeli (zvykom) pri kupovaní alebo pri zámene vecí, aby bola celá záležitosť pevná, že jeden si vyzul obuv a podal ju druhému. To bolo ako potvrdenie v Izraeli.
8. A tak si vyzul obuv aj ten príbuzný, ktorý povedal Bózovi: „Odkúp si ho ty!“
9. Nato povedal Bóz starším (mesta) a všetkému ľudu: „Dnes ste mi svedkami, že som z Noeminých rúk kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi, aj všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi.
10. Ale aj Machlonovu manželku, Moabku Rút, som získal za ženu, aby som zomrelému splodil potomka pre jeho dedičstvo, aby nebolo meno zosnulého vymazané spomedzi jeho bratov a z brán jeho (rodného) mesta.
11. Vy ste toho dnes svedkami.“
12. A všetok ľud, ktorý bol v bráne, aj starší (mesta) odpovedali: „Sme toho svedkami. Nech Pán urobí aj s touto ženou, ktorá vstúpi do tvojho domu, ako (urobil) s Ráchel a Liou, lebo ony dve zbudovali dom Izraelov. Nech si počína čnostne v Efrate, aby ti urobila meno v Betleheme. Tvoj dom nech je ako dom Fáresov, ktorého porodila Tamar Júdovi, zásluhou potomstva, ktoré ti dá Pán z tejto ženy.“
13. Bóz si ju teda vzal a stala sa mu manželkou. Keď s ňou obcoval, Pán bol k nej dobrotivý, takže počala a porodila syna.
14. Tu hovorili ženy k Noemi: „Nech je zvelebený Pán, ktorý ti dnes neodoprel ochrancu.