8. Ale hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie vzbudil vo mne všetku žiadostivosť; lebo bez zákona bol hriech mŕtvy.
9. Ja som kedysi žil bez zákona, ale keď prišlo prikázanie, hriech ožil
10. a ja som zomrel; i ukázalo sa, že to prikázanie, ktoré bolo pre život, bolo mi na smrť.
11. Lebo hriech, keď sa mu naskytla príležitosť, skrze prikázanie ma zviedol, a tým zabil.
12. Tak teda zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.
13. Teda to dobré stalo sa mi smrťou? Vonkoncom nie! Ale hriech, aby sa ukázal ako hriech, spôsobil mi prostredníctvom toho dobrého smrť, aby sa tak hriech skrze prikázanie ukázal nadmieru hriešnym.
14. Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.
15. Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím.
16. No ak robím to, čo nechcem, priznávam zákonu, že je dobrý.
17. Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.
18. Viem totiž, že vo mne, to jest v mojom tele, nesídli dobro; lebo chcieť dobro, to mi je blízko, ale robiť dobro nie.
19. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem.
20. No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.
21. Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo.
22. Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom;