3. Veď čo hovorí Písmo? „Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.“
4. Kto pracuje, nedostáva odmenu z milosti, ale z podlžnosti.
5. Kto však nepracuje, ale verí v toho, ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivosť.
6. Veď aj Dávid blahoslaví človeka, ktorému Boh počíta spravodlivosť bez skutkov:
7. „Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov.
8. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta.“
9. Vzťahuje sa toto blahoslavenstvo len na obrezaných, alebo aj na neobrezaných? Veď hovoríme: „Abrahámovi sa viera počítala za spravodlivosť.“
10. A ako sa mu počítala? Obrezanému, či neobrezanému? Nie obrezanému, ale neobrezanému.
11. Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery, ktorú mal už ako neobrezaný, aby bol otcom všetkých, čo veria ako neobrezaní, aby sa im počítala spravodlivosť,
12. aj otcom obrezaných, ktorí nie sú len obrezaní, ale aj kráčajú v šľapajach viery nášho otca Abraháma, ktorú mal už ako neobrezaný.
13. Veď Abrahám ani jeho potomstvo nedostali prisľúbenie, že budú dedičmi sveta skrze zákon, ale skrze spravodlivosť z viery.
14. Lebo ak sú dedičmi tí, čo sú zo zákona, potom je viera zbytočná a prisľúbenie zmarené.
15. Zákon totiž vyvoláva hnev; ale kde niet Zákona, niet ani priestupku.
16. Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre to, čo je zo zákona, ale aj pre to, čo je z Abrahámovej viery - on je otcom nás všetkých,