3. „Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu.“
4. A čo mu odpovedá Boh? „Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom.“
5. A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti.
6. Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.
7. Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli,
8. ako je napísané: „Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa.“
9. A Dávid hovorí: „Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou.
10. Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohni!“
11. A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili.
12. Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!
13. Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe,
14. aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých.
15. Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?!