9. Hriech chodí pochábľovi po mysli, nuž oškliví sa ľuďom posmievač.
10. Ak si chabý (teraz, keď sa dobre máš), (bude) slabá tvoja sila v čase súženia.
11. Zachraňuj na smrť vedených a vyslobodzuj tých, čo vedú na popravisko!
12. Keby si povedal: „Nuž ja som o tom nevedel“ - či ten, čo váži srdcia, neporozumie? Veď strážca tvojej duše vie, odplatí človekovi podľa jeho činov.
13. Jedz, syn môj, med, lebo je dobrý, a medu samotok je sladký tvojmu podnebiu.
14. Tak, vedz, (je) múdrosť tvojej duši. Ak si (ju) našiel, máš budúcnosť a tvoja nádej nazmar nevyjde.
15. Nestroj úklady, bohaprázdny (človek), príbytku spravodlivého, nepustoš miesto, (kde sa kladie) na odpočinok.