4. Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.
5. A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!
6. A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám slnko nevychádzalo.
7. Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.
8. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?
9. Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.
10. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle;
11. alebo ako keď vtáča vzduchom preletí, nemožno nájsť nijaký znak, kade letelo: iba šumom krídel udiera ľahký vzduch a rozráža ho silou pískania, máva krídlami a razí si cestu pred sebou, ale potom niet znaku po jeho prelete;
12. alebo ako keď sa šíp vystrelí do cieľa, preťatý vzduch sa hneď zleje dovedna, takže jeho dráhu nepoznať:
13. Tak sme aj my - (sotva) narodení - zomreli; nemohli sme ani náznak čnosti ukázať, lež vo svojej zlobe boli sme schvátení.“
14. Áno, nádej hriešnika je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje; mizne ako rozpomienka na hosťa jednodenného.