1. Vtedy sa spravodlivý postaví s veľkou dôverou pred tvárou tých, čo ho sužovali (kedysi) a čo znevažovali jeho námahy.
2. Keď to uzrú, zmocní sa ich strašná hrôza, zmeravejú z nečakanej spásy.
3. Navzájom si budú vravieť s ľútosťou, zo skľúčenej duše horekovať budú: „To tento bol, ktorého sme vysmievali kedysi, zasypávali ho posmechom, my blázni!
4. Nazdávali sme sa, že jeho život je šialenstvom a že jeho koniec je potupný.
5. A hľa, veď ho medzi Božích synov pripočítali a má údel medzi svätými!
6. A tak teda my sme zišli z cesty pravdy nám nesvietilo svetlo spravodlivosti a nám slnko nevychádzalo.
7. Pechorili sme sa na chodníkoch neresti a záhuby, poprechádzali sme púšte neschodné, ale cestu Pána sme nepoznali.
8. Čo nám pomohla namyslenosť? Čo nám osožilo imanie s vystatovaním?
9. Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť.
10. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle;