7. Tvoj ľud teda očakával oslobodenie spravodlivých a zánik nepriateľov.
8. Lebo čím si protivníkov trestal, tým si práve oslávil nás, keď si nás povolal.
9. Lebo sväté deti dobrých prinášali skryte obetu, jednomyseľne sa zaviazali pred Božím zákonom, že ten istý údel, dobrý i zlý, rovnako znášať budú, a už zaspievali sväté piesne otcov dopredu.
10. Na odvetu zaznel neladný krik nepriateľov a sem-tam sa niesol nárek za oplakávanými dietkami.
11. Trest rovnako stihol otroka i pána, poddaný to isté trpel ako kráľ.
12. Všetci bez výnimky mali mŕtvych na rovnaký spôsob smrti bez počtu. Živí nestačili pochovávať mŕtvych, keďže jedným razom bol zničený najvzácnejší diel ich potomstva.
13. Lebo tí, čo nechceli nič veriť pre čarodejstvá, museli teraz pri záhube prvorodených uznať, že (ten) ľud je synom Božím.
14. Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice,
15. zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.
16. Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný; vykročilo a smrť nieslo všade. Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.
17. Vtedy ich naskutku naľakali v snách hrozné vidiny a pojal ich nečakaný strach.
18. Jeden polomŕtvy klesol tu a iný tam a dal jasne vedieť svojej smrti príčinu.