13. Lebo tí, čo nechceli nič veriť pre čarodejstvá, museli teraz pri záhube prvorodených uznať, že (ten) ľud je synom Božím.
14. Veď kým všetko objímalo hlboké ticho a noc v rýchlom behu došla do polovice,
15. zoskočilo tvoje všemohúce slovo z neba, z kráľovského trónu, ako tvrdý bojovník doprostriedka zeme, odsúdenej na záhubu.
16. Nieslo ostrý meč: tvoj rozkaz nezvratný; vykročilo a smrť nieslo všade. Dotýkalo sa neba, i keď kráčalo po zemi.
17. Vtedy ich naskutku naľakali v snách hrozné vidiny a pojal ich nečakaný strach.
18. Jeden polomŕtvy klesol tu a iný tam a dal jasne vedieť svojej smrti príčinu.
19. Lebo strašidelné sny im toto zvestovali popredku, aby nezhynuli, pokým nezvedia, prečo im také zlo treba pretrpieť.