6. Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.
7. Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou.
8. Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami.
9. I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom,
10. že sa temer zachádzali od hrôzy. Neodvážili sa ani hľadieť do vzduchu, ktorému sa predsa nedá vyhnúť nijako.
11. Zloba sama o sebe je zbabelá. Dokazuje to tým, že sama sa odsúdi. Vždy si domýšľa to najhoršie pod nátlakom zlého svedomia.
12. Báť sa totiž nie je iné, ako vzdať sa prostriedkov, čo poskytuje zdravá úvaha.
13. Čím menšia je vnútri nádej na pomoc, tým väčšie trápenie vidí strach pre neznalosť príčiny.
14. Tí však, ktorí onej noci, ozaj bezmocnej, ktorá prišla z hĺbok bezmocného podsvetia, spali spánkom rovnakým,
15. boli jednak prenasledovaní strašnými prízrakmi, jednak boli ochromení malomyseľnosťou, lebo ich náhle a nečakane strach zachvátil.