1. Lebo veľké sú a nevyspytateľné tvoje súdy. Preto poblúdili duše neukáznené.
2. Pohanom totiž, čo sa domnievali, že svätý ľud môžu držať v porobe, bolo treba ležať obklopeným tmou a poviazaným dlhou nocou, uväzneným pod svojimi strechami a vylúčeným z večnej prozreteľnosti.
3. Kým sa totiž nazdávali, že sú so svojimi skrytými hriechmi schovaní pod tmavým závojom zabudnutia, boli rozohnaní, predesení hrozne, príšerami strašení.
4. Ani najtajnejší kútik, v ktorom boli skrytí, neochraňoval ich od strachu, lebo ich obkľučovali zvuky desivé. Aj temné postavy zjavovali sa im so zachmúrenými tvárami.
5. Nijaká moc ohňa im nemohla dať svetlo, ani bleskotné hviezd plamene nevedeli osvetliť tú hroznú noc.
6. Svietil im len oheň, horiaci sám od seba a plný postrachu. Keď tento zjav zmizol, v hrôze pokladali to, čo videli, ešte za horšie, než bolo.
7. Hókusy ich čarodejníckeho umenia tu boli bezmocné, hanebne sa osvedčila skúška pre ich chvastanie sa vedou.
8. Lebo tí, čo sľúbili, že z chorej duše vypudia i strach, i zmätok, na smiešny strach ochoreli sami.
9. I keď ich nestrašilo nič také hrozné, boli takí poplašení prebehnutím hávede a hadím sipotom,