17. Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke, čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty, poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,
18. či novostvorenú zver, ľútu, neznámu, ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu, alebo vypúšťa dym smradľavý, alebo vystreľuje z očí iskry desivé,
19. takže nielen útok jej ich mohol zničiť, ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.
20. Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť pomstou tvojou stíhaní, dychom tvojej moci odviati. Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko.
21. Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc. Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?
22. Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.
23. Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.
24. Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.
25. Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?
26. Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života;