45. A hneď prinútil svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a išli napred na druhý breh k Betsaide, kým on rozpustí ľud.
46. Keď ich rozpustil, odišiel na vrch modliť sa.
47. A keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora a on sám na zemi.
48. Videl ich, ako sa namáhajú pri veslovaní, lebo vietor dul proti nim. A nad ránom, kráčajúc po mori, blížil sa k nim a chcel ich obísť.
49. Keď ho videli kráčať po mori, mysleli si, že je to mátoha, a vykríkli;
50. všetci ho totiž videli a zľakli sa. Ale on sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
51. Vstúpil k nim do lode a vietor utíchol. A boli celí ohromení,
52. lebo nepochopili, ako to bolo s chlebmi; ich srdce bolo otupené.
53. Keď sa preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.
54. Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali;
55. rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli.
56. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.