Lukáš 24:12-22 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

12. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.

13. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,

14. a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.

15. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.

16. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.

17. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení

18. a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

19. On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;

20. ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.

21. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.

22. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,

Lukáš 24