10. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom.
11. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.
12. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.
13. V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií,
14. a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo.
15. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.
16. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali.
17. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení
18. a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“
19. On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom;
20. ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.
21. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.
22. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,
23. a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.