42. „Otče, ak chceš, vezmi odo mňa tento kalich! No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane!“
43. Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil,
44. pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi.
45. Keď vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať od zármutku.
46. I povedal im: „Čo spíte? Vstaňte, modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“
47. Kým ešte hovoril, zjavil sa zástup a pred nimi išiel jeden z Dvanástich, ktorý sa volal Judáš. Priblížil sa k Ježišovi, aby ho pobozkal.
48. Ježiš mu však povedal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“
49. Keď tí, čo boli okolo neho, videli, čo sa chystá, povedali: „Pane, máme udrieť mečom?“
50. A jeden z nich zasiahol veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho.
51. Ale Ježiš povedal: „Nechajte to už!“ I dotkol sa mu ucha a uzdravil ho.
52. Potom Ježiš povedal veľkňazom, veliteľom chrámovej stráže a starším, čo prišli za ním: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca.
53. Keď som bol deň čo deň s vami v chráme, nepoložili ste na mňa ruky. Ale toto je vaša hodina a moc temna.“
54. Potom ho zajali, odviedli a zaviedli do veľkňazovho domu. Peter šiel zďaleka za nimi.