Lukáš 2:29-42 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

29. „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova,

30. lebo moje oči uvideli tvoju spásu,

31. ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov:

32. svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

33. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

34. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,

35. - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

36. Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov,

37. potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.

38. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

39. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

40. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

41. Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky.

42. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom.

Lukáš 2