Lukáš 19:21-37 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

21. bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.«

22. On mu povedal: »Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?

23. Prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?«

24. A tým, čo tam stáli, povedal: »Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.«

25. Oni mu vraveli: »Pane, veď má desať mín!«

26. Hovorím vám: »Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

27. A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!«“

28. Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

29. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov

30. so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!

31. A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“

32. Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.

33. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“

34. Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“

35. Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.

36. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.

37. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,

Lukáš 19