26. Tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“
27. On im povedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“
28. Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“
29. On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti,
30. aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“
31. Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32. Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,
33. zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“
34. Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.
35. Keď sa približoval k Jerichu, sedel pri ceste akýsi slepec a žobral.
36. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.
37. Povedali mu: „Ježiš Nazaretský ide tadiaľto.“
38. Tu vykríkol: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39. Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40. Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:
41. „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl.“
42. A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila.“
43. A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.