4. A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: »Ľutujem,« odpusť mu!“
5. Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“
6. Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: »Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,« poslúchla by vás.
7. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: »Hneď si poď sadnúť k stolu«?
8. Vari mu nepovie skôr: »Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom«?
9. Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?
10. Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: »Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.«“
11. Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.
12. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali
13. a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“
14. Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení.
15. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.
16. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
17. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?
18. Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“
19. A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
20. Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať.
21. Ani nepovedia: »Aha, tu je!« alebo: »Tamto je!«, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“