16. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
17. Vstúpil teda do seba a povedal si: »Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu.
18. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe.
19. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.«
20. I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.