14. Pochabý potára až mnoho rečí; človek nemôže vedieť, čo sa stane, a (ešte menej vie), čo bude potom. Ktože mu to oznámil?
15. Práca unavuje pochabého, ktorý nevie zájsť ani do mesta.
16. Beda ti, krajina, ak je tvoj kráľ primladý, ak tvoji predáci už za rána hodujú!
17. Blažená si, krajina, ak je tvoj kráľ muž ušľachtilý, ak tvoje kniežatá jedia na (svoj) čas, (jedia) pre posilnenie, a nie z hýrivosti.
18. Pri veľkej nedbalosti rúti sa krov, pri nečinnosti rúk premoká do domu.