15. Ak nám aj nebude chcieť za týchto päť dní pomôcť, on má moc zachrániť nás kedykoľvek chce, ako aj zničiť nás pred očami našich nepriateľov.
16. Vy sa však neodvažujte predpisovať Pánovi, nášmu Bohu, čo má robiť. Veď Boh nie je ako človek, ktorému sa možno vyhrážať, alebo ako syn človeka, na ktorého možno robiť nátlak.
17. Preto trpezlivo čakajme jeho záchranu a vzývajme ho, aby nám pomohol; on vyslyší náš hlas, ak je to jeho blahovôľa.
18. Veď v našich pokoleniach nepovstal a ani dnes nie je medzi nami kmeň, ani kraj, ani ľud, ani mesto, kde by sa klaňali bohom zhotoveným rukou, ako sa stávalo v minulých časoch,
19. za čo bývali naši otcovia vydávaní pod meč a za korisť a utrpeli veľkú porážku pred očami našich nepriateľov.
20. My však nepoznáme iného Boha okrem neho, a preto dúfame, že nami nepohrdne, ani naším pokolením.
21. Lebo ak sa im dáme zajať my, zajmú celú Judeu a vydrancujú našu svätyňu. Boh však bude vyžadovať našu krv za jej znesvätenie
22. a smrť našich bratov, zajatie obyvateľstva krajiny a spustošenie nášho dedičstva obráti na našu hlavu. Kdekoľvek budeme žiť v otroctve uprostred pohanov, budeme terčom hanby a posmechu u všetkých, čo sa nás zmocnia,
23. lebo naše otroctvo sa neobráti na milosť, ale Pán, náš Boh, ho položí na našu potupu.
24. Preto, bratia, ukážme svojim bratom, že od nás závisí ich život; i svätyňa, chrám a oltár spočíva na nás.
25. Predovšetkým však vzdávajme vďaky Pánovi, nášmu Bohu, ktorý nás skúša ako skúšal našich otcov.