4. Medzitým odišli všetci od najmenšieho po najväčšieho, nik nezostal v jeho spálni. Judita si stala k jeho hlave a ticho sa modlila: „Pane, Pane, Bože každej sily, zhliadni v túto hodinu na to, čo urobia moje ruky na oslávenie Jeruzalema.
5. Teraz je príhodný čas, aby si sa ujal svojho dedičstva a aby som uskutočnila svoj zámer na zničenie nepriateľov, ktorí povstali proti nám.“
6. I pristúpila k stĺpu pri lôžku konča Holofernesovej hlavy, sňala z neho jeho meč,
7. podišla k lôžku, chytila za vlasy jeho hlavu a zaprosila. „Posilni ma, Pane, Bože Izraela, v tento deň!“
8. Potom mu celou silou dvakrát zaťala do šije a odťala mu hlavu.
9. Jeho telo zvalila z lôžka, strhla zo stĺpa záclonu a o chvíľu vyšla von. Holofernesovu hlavu odovzdala slúžke,