3. Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.
4. Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú.
5. Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.
6. Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.
7. Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.
8. Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.
9. Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!
10. Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.