15. A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.
16. Zastal… Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:
17. »Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
18. Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
19. tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.
20. Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.
21. Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.