8. nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!
9. Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,
10. nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.
11. Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.
12. Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.
13. Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,
14. čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?