7. Keď k bráne mesta som sa (vtedy) poberal a na námestí som svoj stolec mal,
8. zhliadli ma mladí, hneď sa poukrývali, a starci vstali, až sa vzpriamili.
9. Ba kniežatá aj v svojich rečiach prestali a na ústa si ruku dávali.
10. Zaraz sa stlmil aj predstavených hlas a jazyk im k ďasnu prilipol.
11. To ucho čulo, hneď mi blahožičilo, to oko zrelo, pre mňa svedčilo.
12. Bo keď bedár volal, iste som ho zachránil, aj osirelých, bezpomocných tiež.
13. Ku mne sa nieslo požehnanie úbohých a radosť lial som vdove do srdca.